Kapustovité v konzumácii zelenín zaberajú významné miesto, karfiol nevynímajúc. Významná je jeho nízka energetická hodnota, málo sodíka, ale vysoký obsah draslíka a horčíka. Takýto pomer prvkov zaručuje priaznivý vplyv na srdcovo-cievny systém.
Pestovatelia zeleniny karfiol na svojich záhradách, fóliovníkoch alebo skleníkoch majú často v bielej farbe, ktorú je v poslednom období pomerne ťažko dosiahnuť hlavne počas letných mesiacov, pretože je veľmi citlivý na zmenu sfarbenia, dokonca i u tých odrôd, ktorých ružice prekrývajú listy. Hoci táto zelenina obsahuje dostatok vitamínov B a C vzhľadom k bielej farbe má iba malé množstvo beta karoténu a železa. Aby sme sa týmto situáciám vyhli je možné uskutočniť inú voľbu – začať pestovať farebné karfioly a to zelený alebo fialový, ktorých osivá sú importované z miesta ich pôvodu – Talianska. Ich vysadenímzároveň začneme pestovať zeleninu, ktorá je zdravšia vzhľadom k jej protirakovinovému pôsobeniu.
U zeleného karfiolu sa môže jednať o klasický karfiol vytvárajúci typickú ružicu. Jeho osvedčená odroda je Verde di Macerata. Možnosť rozhodnutia je i upriamenie sa na jeho kríženca s brokolicou, ktorý v rámci heterózneho efektu spája výhody brokolice a karfiolu, pričom ružica je kužeľovitá a jej kvety sú usporiadané do špirály.Takýto karfiol sa nazýva Romanesco, niekedy je nesprávne nazývaný i kapustou. Tieto karfioly vzhľadom k zelenej farbe a obsahu vyššieho množstva chlorofylu v ružici majú i vyšší obsah vitamínov A i K. U nás sa odporúča odroda Romanescoprecoce. Ešte sa je možné orientovať sana fialovú variantu karfiolu.Jej farba nasvedčuje o prítomnosti antokyanov a železa v ružici. V ponuke pre tento karfiol sa objavuje odroda di Siciliavioletto.
Výhodou pestovania zeleného karfiolu je, že pri pravidelnom zavlažovaní znáša podmienky horúceho leta, priame pôsobenie slnečných lúčov a neinklinuje k žltnutiu, ružoveniu alebo k hnednutiu a pri nasadení ružíc stále si udržiava zelené sfarbenie v rôznej intenzite, od žltozelenej po jasno zelenú. Nakoľko má dlhšiu vegetačnú dobu, tak cez najdlhšie letné dni rastie iba listová časť, ktorá vytvorí na konci leta základ pre nasadzovanie väčších a na živiny bohatých ružíc. Pri pestovaní na jeseň, čo sa teraz u karfiolov začína viac uplatňovať veľmi dobre využíva vodu z rannej rosy, nie je napádaný škodcami a znesie krátkodobé výkyvy teplôt vrátane prízemných mrazov. Tieto výhody platia aj u fialového karfiolu, ktorý si vyžaduje slnečné jesenné dni, pretože intenzita sfarbenia ružice je priamo úmerná vystaveniu pôsobenia slnečných lúčov. Keďže, ako sme spomínali charakteristickou vlastnosťou je dlhšie vegetačné obdobie, preto s jeho výsevom sa musí začať ešte v začiatku alebo uprostred leta. V uvedenom prípade sa sejba môže uskutočniť po zbere skorých zelenín a to i priamo na záhon, ale parcelu musíme vyhnojiť dobre vyzretým maštaľným hnojom alebo kompostom, ktoré je nevyhnutné zapracovať do vlhkej pôdy. Vhodnejšie je dopestovanie priesad na mieste kde nehrozí invázia hmyzu. Po vzídení je potrebné dávať pozor, aby neprišlo k napadnutiu voškami a hlavne skočkami. V tomto období je možné využiť i insekticídy s dlhou ochrannou dobou. Ich výhodou je, že dlhodobé pôsobenie môže trvať až do obdobia, kedy aktivita týchto škodcov ustane a keď sú rastliny mohutnejšie už i invázia na ne má menšiu intenzitu. Suchšie jesenné mesiace nemusia byť prekážkou. Po jednorazovom bohatšom zavlažení poklesy hlavne nočných teplôt a široká listová plocha umožňujú lepšie zadržiavanie vlahy vo vrchných vrstvách pôdy, v ktorých sa nachádza plytšia koreňová sústava. Mohutné listy taktiež veľmi dobre využívajú pôsobenie rannej rosy.
Na druhej strane je potrebné dbať na to, aby sa listová plocha vysadených rastlín navzájom neprekrývala z dôvodov nenarušenia asimilačných procesov, kedy by sa tvorili menej cukry a viac vznikali amidy. Je preto potrebné voliť spon minimálne 70 x 70 cm, ale pre fialový i o 10 až 15 cm väčší. To umožňuje vykonávať kyprenie pôdy, jej prevzdušňovanie, prenikaniu vlahy ku koreňom a stimulovanie mineralizácie v pôde.
U nás sa už využívajú sme postrehy s pestovaním farebných karfiolov. Sú signálom, že neustále pokračujúce horúce a suché letá na Slovensku si budú vyžadovať ich využívanie a obohacovanie o ďalšie skúsenosti. Nakoľko sme experimentovali s talianskymi odrodami tak sa budeme orientovať na hľadanie ďalších optimálnych odrôd pre naše podmienky.
Ján Piešťanský
Branislav Starinský